Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


„Živá“ plazma

22. 11. 2011

Podľa počítačových simulácií molekulárnej dynamiky vedených ruskými vedcami sa ako formy života môžu správať taktiež husté koncentrácie prašnej plazmy v beztiažovom stave. Častice vytvorili okrem iného mikroskopické špirály schopné interakcií so susednými štruktúrami a rozmnožovania delením na dve kópie. Je to závažne zistenie, pretože z chemického hľadiska je život v podstate iba sebareplikujúca sa chemická reakcia.

A to nie je všetko. Menej stabilné štruktúry sa časom rozpadli. Pretrvávali a ďalej sa množili len tie stabilnejšie, lepšie „prispôsobené“ prostrediu. Dochádzalo teda k jednoduchej evolúcii. Podľa autorov štúdie by sa preto dalo povedať, že veľké nahromadenia prašnej plazmy, napríklad v medzihviezdnych prachových mračnách, môžu spĺňať základné atribúty života.

Už dávnejšie štúdie ukázali, že pri dostatočnom prísune častíc do nízkoteplotnej plazmy sa tieto spontánne zorganizovali do kryštálom podobných štruktúr ale že sú elektróny v plazme prekvapivo dobre „organizované“.

Na „živú“ plazmu narazili v roku 2003 taktiež rumunskí fyzici Erzilia Lozneanu a Mircea Sanduloviciu, keď z nej v laboratóriu guľôčky ohraničené podobne ako bunky dvojitou membránou: jednu z negatívne a druhú z pozitívne nabitých elektrónov. Vo vnútri zostávalo jadro z plynných atómov. Tieto útvary sa dokázali replikovať a narástli až do veľkosti troch centimetrov. Reálny dopad takýchto zistení môže byť nepredstaviteľný. Napokon, plazma tvorí 99 percent viditeľnej hmoty vesmíru.

Dušan Valent

zdroj: In Vivo magazin

  

plasma.jpg

 
Reklama