Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Náš nedokonalý genóm

11. 3. 2012

Ľudia o sebe majú a vždy mali zarážajúco vysokú mienku. Od nepamäti sme tvrdili, že nám patrí v prírode to najvyššie miesto alebo dokonca že do nej vôbec nepatríme.

Bývali časy, keď sme považovali Zem, náš domov, za centrum slnečnej sústavy a celého vesmíru a brali za samozrejmé, že všetko, čo existuje, je tu len a len pre nás. Dnes je už väčšina ľudí ochotná priznať, že Zem nie je centrom Slnečnej sústavy a vesmíru a že ten tu možno nie je len kvôli nám. Množstvo ľudí má však stále veľmi vysokú mienku o našej fyziológii, majú za to, že naše telá sú stroje dokonale navrhnuté na vykonávanie konkrétnych funkcií, hoci každý biológ by vám povedal, že v skutočnosti je pravdou skôr presný opak, naše telá majú toľko zbytočných, nefunkčných, priveľmi komplikovaných a poruchových častí, až je občas fascinujúce, že aj napriek tomu dokážu ako tak fungovať.

A čo ľudský genóm? Je informácia, ktorú máme všetci uloženú v DNA a podstatne ovplyvňuje, kým sme, v niečom iná? Stavia nás naša DNA na špeciálne miesto v prírode?

Podobne, ako sme kedysi nadhodnocovali postavenie Zeme vo vesmíre, sme spočiatku nadhodnocovali aj komplikovanosť našej genetickej informácie, mysleli sme si, že ľudský génom je obrovský a precízne fungujúci, že nás naše gény jednoznačne oddeľujú od iných zvierat. Ešte koncom šesťdesiatych rokoch sa odhadovalo, že ľudia majú približne dva milióny génov. Neskôr sa predkladalo, že ich počet je v rozmedzí od 50 000 do 100 000. A nakoniec, po úspešnom prečítaný celého ľudského genómu sa ukázalo, že ľudia majú približne 20 000 - 25 000. Momentálne sa predpokladá, že je to 22 287 génov. Na porovanie, napríklad myš (Mus musculus) ich má 25 396. Okrem toho, že našich génov nie je až tak veľa, sú naviac rozhádzané a obklopené obrovskými množstvami DNA, ktorá nemá žiadnu zmysluplnú funkciu.

Pre lepšiu predstavu - gény kódujúce proteíny, teda tie, ktoré zabezpečujú fungovanie celého organizmu, tvoria z našej DNA len 1,5%. Ďalšie 3% tvoria regulačné gény. Menej alebo viac zmysluplnú funkciu má ešte približne ďalších 10% genómu, pričom do nich spadajú aj teloméry. Zvyšok DNA buď nemá žiadnu funkciu, prípadne sa jedná o úseky, ktoré síce nie sú úplne nečinné, ich aktivita však nemá pre organizmus žiadny význam, prípadne je preň dokonca dosť škodlivá. Jednou z takýchto častí DNA sú napríklad „LINEs" (Long INterspersed Element), ktoré sa dajú označiť aj ako genomické parazity - ich v podstate jedinou funkciou je vytvárať svoje kópie a sú v tom také dobré, že tvoria až 21% našej DNA. Skrátka, ľudský génom má veľmi ďaleko od dokonalosti, ktorú sme mu kedysi pripisovali.

Peter Lenárt

zdroj: In Vivo magazin

 
Reklama