Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Humor a náboženský fundamentalizmus

19. 11. 2012

Saroglou tvrdil, že existuje prirodzená bariéra medzi humorom a náboženským fundamentalizmom. Tvorba a vychutnávanie humoru vyžaduje zmysel pre hravosť, prekvapivosť a vysokú toleranciu pre neistotu. Humor často mieša nesúrodé elementy, ktoré k sebe nepatria, podrýva autority a obsahuje materiál so sexuálnym podtextom. Navyše smiech vyžaduje stratu sebakontroly a sebadisciplíny. Všetky tieto aspekty, ako tvrdí Saroglou, sú opakom náboženského fundamentalizmu. Výskum ukázal, že tí ktorí podporujú fundamentalizmus majú tendenciu vážiť si viac vážne aktivity než hravosť, istoty nad neistotou, sebakontrolu nad impulzívnosťou, autority nad chaozom, zmysel nad absurdnosťou, a mentálnu strnulosť nad flexibilitou.

Saroglou podporuje svoje tvrdenie poznámkou, že mnohí učenci písali o hlbokej nedôvere medzi humorom a náboženstvom, citujúc dôkazy viacerých náboženských textov. V diskusii o príkladoch Biblického humoru Saroglou poznamenáva:

>>Niekto by sa mohol čudovať, prečo Kristus jednoducho nepovedal „Požehnaný ty, čo plačeš, než by si sa smial.“ ale povie: „Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať!“ (Lk 6,25)<<

Ďalšie dôkazy plynú z kláštorných pravidiel ohľadom kňazov hrajúcich sa s deťmi:

>>Ak sa brat chtiac smeje a hrá s deťmi..., bude varovaný tri razy; ak neprestane, bude napravený najvážnejším trestom.<<

Odhodlaný otestovať tieto hypotézy, Saroglou pripravil nezvyčajný experiment. V jednej časti štúdie účastníci vypĺňali dotazník, ktorý meral úroveň náboženského fundamentalizmu, hodnotil stupeň schvaľovania určitých ideí; patrilo sem napríklad, či určité učenie obsahuje nemenné pravdy, či sú tieto pravdy opakom zlých síl a či tieto pravdy musia byť nasledované súborom popísaných historických praktík.

V inej časti experimentu bol účastníkom ukázaný set 24 obrázkov frustrujúcich každodenných situácií, pričom mali napísať, ako by reagovali. Po ukončení úlohy výskumníci hodnotili stupeň humornosti v odpovediach zúčastnených. Napríklad, jedna z kariet ukazovala človeka padajúceho na zem pred očami dvoch priateľov, z ktorých jeden sa pýtal: „Ublížil si si?“ Jednoduchá odpoveď bola: „nie, som v poriadku“ pričom „neviem, ešte som nepristál“ znamenala humornejší prístup.

S takouto predikciou Saroglou zistil silný vzťah medzi náboženským fundamentalizmom a humorom, s tým, že fundamentalisti produkovali oveľa vážnejšie znejúce odpovede, než ostatní.

Ako sa často stáva s výskumami ukazujúcimi vzťah dvoch faktorov, je ťažké oddeliť príčinu od dôsledku. Možno že nedostatočný zmysel pre humor vedie k fundamentalizmu. Alebo, ako predpokladá Saroglou, fundamentalizmus bráni ľuďom vidieť smiešnu stránku života. Aby sa odlíšili tieto dve možnosti, Saroglou uskutočnil druhú štúdiu. Tentokrát rozdelil účastníkov do skupín. Dvom skupinám boli premietnuté rozdielne filmové ukážky. Jedna skupina videla zábavný úsek známej Francúzskej šou. Druhá skupina videla nábožensky orientovaný klip o pútnikoch v Lurdách, scény z filmu Ježiš z Montrealu a diskusiu medzi novinárom a mníchom o duchovných hodnotách. Tretia skupina nevidela žiaden film, a figurovala ako „kontrolná skupina“.

Účastníci boli požiadaní, aby vyplnili rovnakú úlohu s obrázkami situácií ako predtým. Celkovo ľudia, ktorí videli humorné scény produkovali dvakrát toľko zábavných odpovedí, než ľudia z kontrolnej skupiny a tí, čo videli náboženské scény skončili na treťom mieste. Chytré nastavenie výskumu pomohlo rozlíšiť závislosť od príčinnosti a ukázať, že vystavovanie sa náboženským obsahom vedie k neschopnosti ľudí riešiť každodenné problémy s humorom.

Preložené z knihy R. Wiseman – Quirkology, 211-213, 2008.

Pre www.facebook.com/rozumnedovody preložil Avenger.

 
Reklama