Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Evolúcia a prirodzený výber

10. 10. 2011

Evolúcia je proces postupného rozdeľovania živočíšnych druhov na viacero nových druhov v čase a priestore pri prechode z generácie na generáciu. Všetky dnešné organizmy sú v konečnom dôsledku príbuzné a pred miliardami rokmi vznikli z jedného alebo niekoľko málo spoločných počiatočných druhov resp. jedincov.

To znamená, že nové druhy živočíchov vznikajú tak, že sa v priebehu miliónov rokov, stáročí alebo vo výnimočných prípadoch len dekád menia už existujúce druhy: niečo maličké sa pridá, niečo maličké sa odoberie, alebo niečo sa začne používať o máličko inak. Ale ako? Náhodne mutácie DNA spôsobujú isté zmeny na stavbe a správaní organizmu, čím vzniká odlišnosť medzi jednotlivcami v populácii. Veľká väčšina týchto zmien je buď neutrálnych alebo škodlivých, a len malá časť mutácií nejakým spôsobom prispieva pozitívne. Prostredie, v ktorom organizmy žijú, rôznym spôsobom obmedzuje ich prežitie a reprodukciu. Tí jedinci, ktorí majú vlastnosti, ktoré lepšie vyhovujú tlakom prostredia, budú žiť dlhšie a budú sa lepšie reprodukovať ako ostatní. Výsledkom bude, že po viacerých generáciách sa stanu tieto vlastnosti v populácii dominantné. Potom prídu ďalšie mutácie a ďalšia selekcia, čoho výsledkom bude kumulácia adaptívnych čŕt a vznik účelných vlastnosti.

Keďže evolúcia prebieha počas neuveriteľne dlhého času, aj zmeny sa väčšinou odohrávajú počas veľmi dlhého času a môžu byť v priebehu nejakých 100 rokov úplne zanedbateľné. Dajú sa potom zistiť hlavne na základe nájdených fosílií a genetiky. Občas sa však podarí sledovať evolúciu aj „v priamom prenose“. Napríklad priemyslové znečistenie v Anglicku 19. storočia premenilo populáciu tamojšej piadivky brezovej (Biston betularia) a jej pôvodne svetlá krídla stmavli. Všetky anglické exempláre tmavé formy piadivky brezovej majú spoločný pôvod, a tato forma vznikla jedinou mutačnou zmenou na 17. chromozómu. Za iných okolností by bola nevýhodná, tmavé piadivky by vtáky odhalili skôr ako svetlú formu. V priemyslovo znečistených oblastiach však táto mutácia svojich nositeľov naopak chránila, a preto sa v populácii rýchlo rozšírila - tmaví jedinci boli lepšie prispôsobení a v každej generácii zanechali viac potomkov než svetlí.

Zmeny spôsobené genetickou mutáciou môžu spôsobiť viacero veci, sú to hlavne: zmeniť vlastnosť nejakej črty, nejakú črtu odstrániť, nejakú črtu zdvojiť alebo začať používať nejakú črtu na iný účel. Pri tej poslednej sa jedná o tzv. preadaptáciu - je to situácia, keď sa nejaká vlastnosť alebo časť organizmu vyvíja pre určitú funkčnú vlastnosť, ale neskôr sa začne používať na niečo iné. Takto sa vyvinula väčšina komplexných štruktúr organizmov. V dlhodobom hľadisku tak môžu mutáciami a prirodzeným výberom vzniknúť čím ďalej zložitejšie formy života.

  

piadivky.jpg 

 
Reklama