Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Charles Darwin a kniha O pôvode druhov

3. 10. 2011

Na štarte do svojho dospelého života sa takmer stal duchovným pastierom a v zrelom veku svojimi vedeckými závermi rozbil konvenčné názory svojej doby o stvorení, čím prispel k vyvráteniu náboženského pohľadu na svet a vznik človeka. Charles Darwin načrtol krátku osnovu svojej práce o premene druhov už v roku 1842 a dnes sa nám zdá samozrejmé to, k čomu sa svojou vedeckou prácou dopracoval a publikoval v roku 1859 pod názvom The Origin of Species – O pôvode druhov. Tisíc dvesto päťdesiat výtlačkov, ktoré sa v novembri 1859 dostali do londýnskych kníhkupectiev, sa ešte v ten deň rozpredalo. Druhé vydanie, ktoré vyšlo začiatkom roku 1860 v trojtisícovom náklade, sa minulo za pár týždňov.

Nijaká iná vedecká práca do tých čias nevyvolala taký ohlas: nediskutovali o nej iba vedci, ale každý, kto sa o nej dopočul. A to napriek tomu, že sa v knihe rozoberal prísne vedecký základný problém: pod vplyvom akých činiteľov sa svet v minulosti menil a ešte i dnes mení, čo je hybnou silu vývoja. Bolo zrejmé, že ak sa prijateľne vysvetlia príčiny vývoja, bude sa musieť prijať aj sám vývoj. A práve to bolo príčinou, že mnohí ľudia veľmi dlho a s veľkým zápalom diskutovali o Darwinových záveroch. Kto prijme myšlienku vývoja živého sveta, musí sa vzdať predstavy, že svet – a všetky živé bytosti – stvorila nejaká nadprirodzená bytosť. A to je základnou poučkou takmer všetkých náboženstiev. Nuž a poprieť ktorékoľvek náboženské tvrdenie bolo v Darwinovej dobe čímsi neslýchaným. Preto Darwin dlho váhal kým odovzdal prácu do tlače.

V knihe O pôvode druhov takmer niet zmienky o pôvode človeka okrem jednej vety. Darwin na konci knihy poznamenal: „Objasní sa aj pôvod človeka a jeho história“. Z knihy však jasne vyplýva, že ak sa živý svet vyvíjal od nižších druhov k vyšším, od najjednoduchších k zložitejším, ani človek nemôže byť výnimkou. Aj človek musel prejsť vývojom, kým nadobudol dnešnú podobu, a jeho predkov treba hľadať niekde vo svete zvierat. Darwin sa nemohol vymaniť z prísnej logiky, ktorá mu diktovala napísať aj prácu O pôvode človeka. Túto knihu čítalo menej ľudí, verejnosť sa o nej dozvedela z rôznych správ a hodnotení, preto sa Darwinove názory dostávali k poslucháčom skreslené, poprekrúcané, skomolené. A verejnosť si z celého problému uchoval myšlienku, že „človek pochádza z opice“.

Keby sme hľadali v knihe O pôvode človeka nejaké senzácie, boli by sme sklamaní. Darwin v nej zdĺhavo a opatrne dokazuje, že predkov človeka treba hľadať vo svete zvierat, a tvrdí iba to, že človek a ľudoop mali spoločného predka. V súčasnosti, až na výnimky (predovšetkým zo strany náboženských fundamentalistov), veľká väčšina odborníkov akceptuje Darwinom objavenú skutočnosť, že organický život na našej planéte vznikol v najjednoduchších formách a za milióny a milióny rokov sa nepretržite vyvíjal, čo znamená, že vyššie živočíchy sa vyvinuli z nižších.

Darwin vyvolal svojou prácou revolúciu v biológii (biológia doslova znamená veda o živote). Vykonal obrovský kus práce pred ktorým sa treba z úctou skloniť. Revolúciu v biológii si dnes musíme predstaviť ako dvojstupňovú: Prvým stupňom bolo zistenie evolúcie a druhým, oveľa ťažším pochopenie príčiny evolúcie. Darwinova teória prenikla hlboko do vedy a spoločnosti, pričom zostalo len málo, čoho by sa nedotkla. Takmer storočie viedli vedci ostré spory o tom, ako evolúcia funguje. Konsenzus sa v tejto otázke začal v rámci vedeckej komunity vynárať až v tridsiatych rokoch 20. storočia, keď hlbšie pochopenie genetiky viedlo k zrodu modernej evolučnej syntézy.

zdroj: Spoločnosť Prometheus

  

finches.jpg

 
Reklama