Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Biologické haraburdie (nielen) v nás

8. 5. 2012

Ľudské telo a vlastne telá väčšiny organizmov sú plné akéhosi biologického haraburdia.

Veľryby a delfíny sú cicavce, ktoré môže niekto považovať za dokonale uspôsobené na život vo vode. Načo sú veľrybám zakrpatené zadné končatiny? Mnohí iste namietnu: Aké zadné končatiny?! A to celkom správne. Zadné končatiny majú veľryby a delfíny okrem mimoriadne ojedinelých prípadov veľmi dobre skryté pred očami zvedavcov. Konkrétne ide o panvu a stehennú kosť. Nachádzajú sa pomerne hlboko vo vnútri tela, navyše sú zakrpatené a nenapájajú sa na ostatok kostry. Kým na maličké kosti panvy, ktoré majú všetky veľrybotvaré, sa upínajú ešte nejaké svaly, stehenné kosti, ktorých pozostatky majú mnohé veľryby, hlavne vráskavce, sú jednožnačne bezúčelné a zbytočné.

Aj v našich vlastných telách nosíme zbytočnosti ako slepé črevo. Orgán, úplne vyvinutý u bylinožravcov, pretože slúži na trávenie celulózy, je ľudom v tomto smere nepotrebný, hoci stále nie je úplne bezvýznamný. Má políčka tkaniva, ktoré zrejme slúžia ako súčasť imunitného systém. Okrem toho poskytuje útočisko symbiotickým baktériám, nápomocných pri trávení, keď ich infekcia zničí v ostatných častiach nášho tráviaceho traktu. Napriek tomu odstránenie slepého čreva nemá žiadne negatívne dopady na zdravie. Ba čo viac, niektorí ľudia sa rodia bez neho. Navyše, jeho tvar ho robí náchylným na upchatie, čo môže viesť k infekciám a zápalom. Čo je dnes riešené bežným chirurgickým zákrokom, spôsobovalo za čias menej rozvinutej medicíny smrť jednému zo sto ľudí!

Podobne, ako môže telesná štruktúra v postupnom vývoji stratiť využitie, rovnaký osud môže postihnúť gény. A takisto, ako nachádzame u väčšiny druhov zostatkové štruktúry, nachádzame u nich tzv. pseudogény.

Pozoruhodným príkladom je ľudský pseudogén GLO. Produkuje enzým používaný pri tvorbe vitamínu C, nevyhnutného pre správny chod metabolizmu. Väčšina cicavcov dokáže produkovať vitamín C. Pravda, s výnimkou primátov, kaloňov a morčiat, ktoré ho získavajú priamo zo stravy. Preto námorníkov na dlhých plavbách kvôli jeho nedostatku v lodnej strave trápil skorbut. Pritom naša DNA stále disponuje veľkou časťou genetickej informácie potrebnej na jeho tvorbu.

Ďalšie neaktívne gény nachádzame medzi génmi zodpovednými za našu schopnosť rozoznávať pachy – medzi OR génmi. Ľudský čuch, rovnako ako čuch iných primátov, je na pomery cicavcov úbohý. Napriek tomu takmer 3 percentá ľudského genómu tvoria OR gény. Pritom až polovica z nich sú pseudogény! Zdedené po prapredkoch, avšak bezúčelné už desiatky miliónov rokov, odkedy sa primáty viac spoliehajú na zrak než na čuch.

Ešte názornejším príkladom sú už zmienené vyľryby a delfíny. Tieto morské cicavce nepotrebujú zachytávať pachy zo vzduchu, lebo rozoznávajú vodou nosené chemikálie. Napriek tomu sú všetky gény zodpovedné za čuch suchozemských zvierat u nich prítomné, len nie sú aktívne. Taktiež u vtákov stále zostávajú gény potrebné na vytvorenie zubov alebo dlhého dinosaurieho chvosta. A kone majú spiace gény potrebné na vytvorenie postranných prstov.

Človek je exemplárnym príkladom biedneho dizajnu. Rodíme cez otvor v panve, čo je vzhľadom na veľké rozmery hlavy novorodenca nepraktické, bolestivé a nezriedka život ohrozujúce pre dieťa i matku. Mozgy ľudských detí sú preto pri pôrode oproti iným primátom pomerne nedovyvinuté. Ani naše chodidlá a nohy nie sú optimálne stavané na dvojnohú chôdzu, kým naše neveľmi dobre skonštruované kolená sú náchylné k poškodeniu. Ešte stále sme v našej telesnej podstate oveľa viac štvornožce prinútené chodiť vzpriamene, než optimálne stavané dvojnožce.

Práve rozumné nie je ani prepojenie rozmnožovacieho a vylučovacieho traktu u mužov, kde močovodný prechod slúži na vyústenie ako moču, tak semena. Okrem tohto z pohľadu konštruktéra nepochopiteľného riešenia existujú nepríjemné zdravotné problémy koreniace v tomto prepojení. Problémy s prostatou vo vyššom veku nezostávajú len problémom rozmnožovacieho traktu, pretože zväčšujúca sa prostata tlačí na močový mechúr.

Nezmyselný je náš spôsob spojenia semenníkov s močovou trubicou v penise. Hoci sú si relatívne blízke, nespája ich krátke spojivo. Spájajúca trubica je veľmi dlhá, pretože najprv putuje hlbšie do tela. Tam je akoby prevesená cez trubicu spájajúcu obličky s močovým mechúrom, ktorá je v tele umiestnená oveľa vyššie. Stadiaľ prekonáva celú trasu ešte raz, aby sa pri koreni penisu napojila na močovú rúru.

Ako posledný príklad poslúži návratný hrtanový nerv, ktorý spája mozog s hrtanom a dovoľuje nám rozprávať. U cicavcov tento nerv neprechádza priamo medzi mozgom a hrdlom. Namiesto toho klesá do hrudníka, v blízkosti srdca slučkuje okolo aorty, a až potom sa vracia do hrtanu. Celková trasa je tak sedemkrát dlhšia, než je potrebná. Trasa nie je len zbytočná, jej majiteľ je kvôli nej navyše zraniteľnejší.

Čo zapríčiňuje tento kuriózny stav? V rybách a embryách cicavcov sa predchodca návratného hrtanového nervu napája na šiesty žiabrový oblúk. U cicavcov sa z tkanív žiabrových oblúkov počas embryonálneho vývoja stáva okolie hrdla a hltanu. Pri preusporiadaní rybám podobného obehového systému dochádza k posunu aorty, ktorá bola pôvodne súčasťou šiesteho žiabrového oblúka, do hrudníka. Spolu s ňou klesá aj návratný hrtanový nerv.

Za hlúpe chyby a nelogickosti v telesnej stavbe druhov môže prírodný výber, lebo neplánuje. Vyberá si krok vhodný v danej chvíli. Tým pádom nemusí celkový postup nakoniec vyznieť optimálne. Prírodný výber totiž nefunguje na báze dokonalosti, ale dostatočnosti. To, čo postačuje na prežitie dostatočne dlho na to, aby došlo k aktu rozmnožovania, je dobré. A keď nejaká časť tela prestane byť potrebná a používaná, čiže prestane mať vplyv na prežitie, už viac nebude okresávaná prírodným výberom. Pohrajú sa s ňou mutácie, zakrpatie, zdegeneruje. Ibaže len tak rýchlo nezmizne.

Kvôli tomu všetkému vo svojich telách nosíme pamiatky z praveku. Zostatkové štruktúry, nepotrebnú DNA a neoptimálne riešenia telesnej konštrukcie. Toto je rukopis spoločného pôvodu a postupného vývoja, ktorý narábal s tým, čo mal k dispozícii, a to v rámci možností krok po kroku reorganizoval. Ľudské telo a telá miliónov druhov ďalších organizmov sú vlastne sčasti živými múzeami.

Dušan Valent

zdroj: In Vivo magazin

 
Reklama