Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Stanovisko k financovaniu cirkevných škôl

24. 9. 2012

Katolícki biskupi pýtajú ďalšie peniaze od štátu – tentoraz pre cirkevné školy. Žiadajú premiéra Roberta Fica, aby v navrhovanej novele zákona o financovaní škôl boli naplnené základné požiadavky cirkvi na „rovnoprávne postavenie cirkevných škôl a školských zariadení, ako aj ich rovnocenné financovanie“. Biskupi sa pritom odvolávajú na zmluvu medzi Slovenskom a Svätou stolicou. Už dostali trvalú garanciu od vlády, že im štát bude dávať minimálne 88 percent z peňazí, ktoré dostávajú obecné školy alebo školy zriaďované štátom či samosprávou. Ide však naozaj o zrovnoprávnenie, či naopak len o ďalšie nespravodlivé zvýhodnenie jednej organizácie a jednej skupiny obyvateľov oproti druhým?

V sekulárnom štáte veriacim nikto neupiera výber školy a vierovyznania. Štátne verejné školstvo podobne ako súkromné a cirkevné dostáva rovnaké normatívne príspevky na žiaka. O údržbu štátnych škôl sa stará štát, čo sú náklady navyše. Súkromné školy si údržbu hradia sami, cez príspevky rodičov, prípadne obce, dokonca platia daň z pozemku, nehnuteľnosti, smetné. Časť prostriedkov, ak sú šikovní, dostanú ako sponzoring. A nesťažujú sa tak, ako katolícki biskupi, ktorí by chceli (popritom že sú financovaní štátom a neplatia všetky dane), aby sa štát staral aj o údržbu ich súkromného majetku. Teda chcú niečo, čo im nepatrí. Ak chce cirkev byt zriaďovateľom, musí niesť aj povinnosti zriaďovateľa – ak s tým nesúhlasí, nikto ju nenúti zakladať cirkevné školy.

Rodičia majú právo výberu, ale ak chcú niečo nad bežným štandardom, nech si priplatia, podobne ako obcami či štátom čiastočne dotované spolky, športové družstvá, umelecké školstvo, kultúrne združenia. RKC, ktorej do majetkových a vlastníckych pomerov nikto nevidí, čachruje s miliónmi, ako je vidieť na príklade bývalého, neslávne známeho arcibiskupa Sokola. Odmietajú zverjeniť súpis svojich majetkov, ale pýtajú čím ďalej viac od štátu.

O diskriminácii tu hovoria tí, ktoré chcú sami diskriminovať nekatolíkov a občanov bez vierovyznania. Je to nemiestny tlak až vydieranie zo strany papierovej, v skutočnosti možno ani neexistujúcej väčšiny, ktorá by sa v prípade odluky cirkví od štátu veľmi rýchlo scvrkla.

Takisto neuznávame argumentáciu protiústavným vatikánskym konkordátom, ktorým boli porušené princípy sekulárneho štátu a treba ho zrušiť.

Druhou otázkou je, či by cirkevné školy a náboženská „výchova“ v štátnych školách vôbec mali existovať. Náboženstvo je totiž ideológia, nie vyučovanie faktov a preto na verejných školách nemá čo hľadať, aspoň nie v učebných osnovách a nákladoch štátu. Nikto nikomu nezakazuje prihlásiť dieťa na hodiny náboženstva vo voľnom čase, ani nebráni, aby si takého „učiteľa“ zaplatil podobne, ako iný hodiny spevu, tanca, hokeja. Preto nesúhlasím s tým, aby propagácia ideológie RKC bola financovaná z peňazí všetkých občanov.

Mladí humanisti

 
Reklama