Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Premietanie filmu „Krehká identita“

25. 1. 2013

Filmový klub Bytča uvedie film  „Krehká identita“ v nedeľu 27. januára o 19.00 hod v kinosále Kultúrneho domu.

Najnovší film známej režisérky Zuzany Piussi sa odohráva aj v Bytči, a to priamo na Mestskom úrade. Film si berie do pozornosti národnú identitu Slovákov a teda zákonite nemôže obísť ani Bytču ako rodné mesto prezidenta klérofašistického Slovenského štátu Jozefa Tisa. Je to už nejaký ten rok, keď sa práve na Mestskom zastupiteľstve v Bytči prejednávalo odstránenie pamätnej tabule z rodného domu Jozefa Tisa. Práve pri tejto horúcej udalosti bola aj režisérka Piussi so svojou kamerou a všetko zachytila. Argumentácia medzi poslancami a občanmi mesta kulminovala v ostrej debate, ktorá sa takmer zvrhla aj do fyzického boja.

Režisérka Piussi inšpirovaná udalosťami nielen v Bytči sa rozhodla natočiť film o krehkej národnej identite, o veciach z našej národnej histórie, na ktoré sa ľahko zabúda, ale ktoré sa ešte ľahšie dajú zneužiť. Film mal premiéru na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave, odkedy obieha ďalšie festivaly a žne ako kritický tak aj divácky úspech (hlavná cena na festivale JEDEN SVET).

Dielo venuje pozornosť viacerým hrdinom zasväcujúcim svoj život rôznymi spôsobmi národnej myšlienke. Ich okruh by sa dal zadefinovať trojčlenkou prívrženci Slovakštátu - bigotní kresťania - a politici zneužívajúci prekrúcanie národnej histórie. Priestor dostane napríklad Stanislav Pánis - nacionalistický politik donkichotsky bojujúci nielen za sochu kniežaťa Rastislava, ale aj s rozkladnými tendenciami vo vlastnej strane, ktorej po dlhoročnom vyčerpaní už veľa elánu do boja za národné myšlienky nezostalo. Pánis je tiež jedným z vášnivých diskutérov počas osudných dní na mestskom zastupiteľstve v Bytči.

Dokument ďalej sleduje napríklad náboženský spolok žien so zjaveniami. Ťažko však povedať do akej miery sú ich zjavenia skutočné (napríklad v neďalekej Turzovke sa im zjaví Panna Mária handrou umývajúca Slovensko) a do akej mieri si ženy zo zjavení urobili len spestrenie svojich nudných životov. Ich tranzové kolektívne seansy sú však najvtipnejšou a zároveň najzarážajúcejšov časťou filmu, ktorá robí celkom nechcený imidž celej cirkvi. Absurdne znie aj výrok predsedu Matice slovenskej Tkáča, že jeho predkovia žijú na území dnešného Slovenska už 20 tisíc rokov. Cez množstvo postáv tak kladie film otázku, do akej miery je naša národná identita autentická a čo z nej je živé a do akej miery je prekrytá za vlasy pritiahnutými bludmi zakomplexovaných jedincov, ktorých myšlienky robia celej veci skôr medvediu službu.

Isté odpovede a súvislosti film aj naznačí. Najmä keď sa dostávame sochy „kráľa“ Svätopluka pred bratislavským hradom. Pohľad kamery spoza zábran, z pozície nechceného reportéra snažiaceho sa zobraziť udalosť pravdivo, hádže na veci nové svetlo. Je historický sporné, či Svätopluk kráľom bol, ale nesporné je to, ako celá udalosť odhalenia jeho sochy v Bratislave vyzerala. Horiace ohne, pátos, vyvolený stranícky potentáti, štvavý prejav plné demagógie. Človeku sa až nechce veriť, že sa to deje v demokratickej krajine pod záštitou vládnucich politikov. Práve pri tejto scéne (svojou zvrátenosťou pripomínajúcej zjazdy komunistickej strany) akoby film naznačoval, aké ľahké je krehkú národnú identitu zneužiť.

Tešíme sa na Vás v kine!

zdroj: Filmový klub Bytča

 
Reklama