Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Vlastniť človeka

25. 4. 2012

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) pred voľbami predložila svoje požiadavky politickým stranám a teraz ich znovu poslala vláde ako pripomienky k programovému vyhláseniu. Tieto požiadavky sú okrem iného obsiahnuté aj v dokumente „Katolícka cirkev a spoločnosť 2012-2016”. Chcel som sa pôvodne venovať každému bodu zvlášť, vypichnúť ich nezmyselnosť a rozpory s ústavou SR ako aj medzinárodnými dohodami. Keď však niekto podporuje také diskriminačné dokumenty ako sú „Vatikánske zmluvy“, nejaká ústava alebo európske zákony a dohovory ho určite nebudú zaujímať.

Pôjdem radšej ku koreňu veci. Kde sa berie tá trúfalosť rozhodovať a riadiť osudy ľudí? Myslím, že to priamo súvisí s pocitom, že nejaký boh je vlastníkom ľudstva. Tu začína kolotoč stredovekých praktík a doktrín, ktoré vyústili aj do cirkevných dokumentov. Vlastníctvo človeka začína už jeho počatím. Rímskokatolícka cirkev, ktorá Boha zastupuje, no oveľa častejšie sa sama za Boha považuje, si robí vlastnícky nárok už na ľudské vajíčko, do ktorej práve vnikla spermia. Z tohto pocitu, ktorý sa opiera o biblické texty len v rovine špekulácií, vyplýva požiadavka na zákaz interrupcií (najlepšie aj po znásilnení alebo v prípade ohrozenia zdravia ženy, ako to chceli nedávno presadiť v Poľsku).

Cirkev však ide ešte ďalej a paradoxne chce tiež zakázať alebo aspoň výrazne obmedziť antikoncepciu a sexuálnu výchovu, ktoré slúžia práve na prevenciu nechcených tehotenstiev (a tým logicky aj interrupcií). Žiadna biblia, žiaden boh, ale pápež Pavol VI. vo svojej encyklike Humanae vitae rozhodol, že použiť antikoncepciu je smrteľný hriech a že človek ako kus božieho majetku nemôže rozhodnúť ani len o tom, ako naloží so svojím reprodukčným materiálom. A samozrejme nestačí o tom kázať v kostole, ale treba tieto postoje vnucovať celej spoločnosti prostredníctvom štátnych zákonov. Pritom nič nenasvedčuje tomu, že by absolútna ilegalita potratov a tabuizovanie sexuality pomáhali v znižovaní počtu nechcených tehotenstiev a interrupcií. A zvlášť nepomáhajú lepšie v porovnaní s osvetou a voľným prístupom k antikoncepcii (pre porovnanie situácia na Slovensku a v Poľsku). 

Z toho čo biskupi pokrytecky nazývajú ochranou života, vzniká dojem, že ich jediným cieľom je čo najväčšie rozmnožovanie svojho „stáda ovečiek“ bez ohľadu na dôsledky. Máme tu deti narodené bez lásky, do zlých sociálnych podmienok, deti zo znásilnenia, deti postihnuté a choré, úbohé bytosti vo vlastníctve Boha. Tu prichádza ďalší fenomenálny nápad KBS – „Národný program pre podporu rodiny”. Sociálny tlak, ktorý vzniká na základe nezmyselných, tisíce rokov prekonaných predsudkov má vyriešiť štát. Ten má vymyslieť, ako zabezpečiť mnohodetné rodiny a sociálne odkázané rodiny, postarať sa o postihnuté a opustené deti. RKC sa zas postará o hodiny náboženstva, ktoré majú deťom ukázať, že nevadí, že ich rodičia „padajú od biedy“, ale že Ježiš ich má rád a keď zomrú, pôjdu do neba, kde budú za každé utrpenie odmenení.

Ďalší bod programu je tzv. „ochrana manželstva“ ako zväzku muža a ženy. Už len samotný názov je nezmyselný. Chce snáď niekto zakázať manželstvo muža a ženy, alebo nútiť niekoho, aby vstúpil do partnerstva s osobou rovnakého pohlavia? Samozrejme že nie, a celý tento návrh nie je o žiadnej ochrane, ale skôr o zastrašovaní ľudí neexistujúcou hrozbou.

KBS však pripravila ešte jeden bonus - „voľnú nedeľu pre všetkých“ (samozrejme nie pre kňazov). Táto požiadavka pramení so starovekej rozprávky, ako boh šesť dní tvoril svet a siedmy odpočíval. Preto sa siedmy deň týždňa považuje za vlastníctvo Boha a ľuďom nie je dovolené v tento deň robiť nič iné, len sa modliť (teda chváliť Boha). Žiadne sociologické prieskumy, moderné analýzy, ale biblická rozprávka tvorí základ pripomienok KBS. Mám odôvodnené pochybnosti, že biskupom záleží na ľuďoch pracujúcich v nedeľu v nákupných centrách. Kto nesedí v nedeľu v práci, môže kľačať v kostole, najlepšie aj celou rodinou (to je to rodinné trávenie nedele).

Všetky ostatné požiadavky sa dajú zhrnúť asi takto: viac peňazí od štátu, viac náboženstva v školách a ďalšie zmluvy s Vatikánom, aby o svoje výhody náhodou neprišli.

Ten vietor, ktorý zavial z dokumentov KBS je vetrom, ktorý vanie z dávnej minulosti. Minulosti, kedy viera stála nad rozumom, keď ľudia trpeli a umierali za svoje presvedčenie a cirkev sa stala symbolom tyranie. To obdobie nazývame temným stredovekom. Obávam sa, že sa začína znova zmrákať a ten kto za celé toto temné divadlo má zaplatiť, je občan a štát.

Skarin

 
Reklama