Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Prečo mám zo svojich daní financovať bohatú firmu zvanú cirkev?

21. 2. 2012

Hneď na začiatku by som rada zdôraznila dva fakty: 1. akúkoľvek vieru nespájam s cirkvou ako takou, pretože cirkev považujem za inštitúciu, 2. kohokoľvek, kto vyznáva nejakú vieru, absolútne rešpektujem a tolerujem. Ale...ako pracujúci človek odvádzam tomuto štátu dane. Všetci vieme, že dane každého jedného z nás nie sú zanedbateľná čiastka a väčšinu z nás rozladí pohľad na výplatnú pásku. Chápem, že náš systém je solidárny a časť z našich zarobených financií putuje k ľuďom, ktorí to aktuálne potrebujú (tu sa mnohí z vás asi pozastavia, či to je naozaj tak a koľko vlastne ide tým, ktorí si to vôbec nezaslúžia, ale to je iná téma). 

Budem teda vychádzať z predpokladu, že to čo odvádzam štátu, sa mi vracia vo forme služieb a zvyšok putuje sociálne slabým. To všetko rešpektujem a v podstate aj schvaľujem. Až na fakt, že z mojich daní štát financuje cirkev. Pýtam sa prečo? Cirkev mi nezapadá do schémy solidarity a nie je to ani inštitúcia, ktorá má hlboko do vrecka - naopak. V príspevku „Postavenie cirkví a náboženských spoločností v právnom poriadku Slovenskej republiky” od JUDr. Margity Čeplíkovej, CSc. sa píše, že „Z hľadiska právneho sa stalo osobitne významným ustanovenie zákona o tom, že cirkvi a náboženské spoločnosti sú právnickými osobami.“

Cirkvi na Slovensku sa teda dajú skutočne a celkom legitímne prirovnať k firmám! K firmám dotovaným štátom a to príspevkami na „plat duchovných, obmedzeného počtu prevádzkových pracovníkov a prevádzku ústredí”. Zaujímalo by ma len tak vo všeobecnosti, ako k tomu celému prídu ateisti? Pre mňa osobne je najpodstatnejší fakt, že ja služby cirkvi nevyužívam a ani nebudem. Našla by som určite iné, ďaleko potrebnejšie využitie viac ako 37 miliónov EUR, ktoré jej každoročne putujú zo štátneho rozpočtu. A dovolím si tvrdiť, že to nie je konečná čiastka. Štát rovnako financuje cirkevné školstvo a tiež plníme ich rôzne finančné požiadavky aj na úrovni miesta obcí vo forme príspevkov na kostol, púť a pod.

Uvediem konkrétny príklad prečo si myslím, že financovanie cirkvi u nás nie je „s kostolným poriadkom“. Zoberme si príklad poslanca. Má plat od štátu. Z etických dôvodov by však nemal popri svojej politickej činnosti podnikať. Logicky... Predstavte si, že by mohol podnikať v tej istej oblasti = správe štátnych informácií ku ktorým má prístup za peniaze od štátu a štát by mu ešte prispieval aj na kanceláriu, ktorú by mal čisto na súkromné účely, sídlila by pritom v štátnej úradnej budove a na ceduľke na dverách by mal „s.r.o.“. To by bolo postavené na hlavu. A zoberme si cirkev - dostáva na svoj chod - peniaze od štátu a ešte si popri tom robí „podnikateľskú činnosť“ prostredníctvom farára, ktorý má „živnostenský list“ na vyberanie príspevkov od veriacich počas omší a iných príležitostí, čo je ďalší zdroj príjmu cirkvi - organizácie, ktorá je stále platená štátom. Nie je to postavené na hlavu?

Vezmime si všetky cirkvi, ktoré nie sú registrované - nemajú povinných 20 000 členov. Ako fungujú? Z príspevkov z vlastných radov. Keď si pozriete, ako funguje financovanie cirkví v Európe, tak v tej najortodoxnejšej krajine - v Taliansku - sa jej obyvatelia majú možnosť cez tzv. „asagnáciu z daní“ slobodne rozhodnúť, či nejakej cirkvi prispejú sumou 0,8% daní alebo nie. V prípade, že sa nerozhodnú podporiť žiadnu cirkev, „štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely“. Ak však má niekto pocit, že cirkev mu v duchovnej oblasti veľa dáva a on chce prispievať na jej chod, nech sa páči.

Sú dve možnosti. Prvou je odvádzanie cirkevnej dane. Platili by ju iba tí, ktorí sa k danej cirkvi prihlásia. Toto je však nepriechodné pre našich „pastierov ovečiek“, keďže sa obávajú hromadného úbytku ich vyznávačov. Druhou možnosťou je jej financovanie formou asignácie z dane, kde občan bude mať na výber medzi podporou cirkvi a napríklad mimovládnej organizácie. Nie je to síce úplná odluka cirkvi od štátu, ale aspoň dáva priestor každému sa rozhodnúť. Považujem to za ďaleko spravodlivejšie a verím, že aj priechodnejšie.

Katarína Augustinič

zdroj: http://augustinic.blog.sme.sk/

 
Reklama