Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Náboženský dopyt po poslušnosti

23. 3. 2012

Najviac zapálenými obhajcami náboženstva v modernom svete je hlboko vštepované myslenie prikazovania a poslušnosti, ktoré má nebezpečné dôsledky.

Jedinou formou vlády počas naprostej väčšiny ľudských dejín bola forma keď menšina vládla väčšine. Ako sa ľudské spoločnosti stali usadlými tak dobyvační kmeňoví náčelníci sa stali kráľmi, cisármi a faraónmi. Všetci vládli absolútnou mocou a zanechávali tróny ich deťom. Ospravedlniť túto zrejmú nerovnosť, a vysvetliť prečo by mali vládnuť nad kýmkoľvek iným, väčšina týchto dávnych vládcov tvrdila, že bohovia si ich vybrali a kňazi ochotne prišli na scénu zo svätými knihami s cieľom podporiť a brániť teóriu božského práva.

Je pravdou, že náboženstvo často slúžilo na zjednotenie ľudí proti tyranii, rovnako ako na odôvodnenie tyranie. Ale v mnohých prípadoch po tom, ako náboženská vzbura prekonala tyrana, šlo len o nainštalovanie iného tyrana, ktorého názory sa zhodovali s revolucionármi. Kresťania boli najprv nemilosrdne prenasledovaní Rímskou ríšou, ale keď nastúpili k moci, tak zakázali všetky pohanské náboženstvá podobne ako predtým prenasledovali ich. Protestantskí reformátori, ako Kalvin, zavrhli dekréty pápeža, ale kalvinisti vytvoril ich vlastné teokratické mestské štáty, kde ich vôľa bola absolútnou.

Len počas posledných niekoľkých storočí, v dobe osvietenstva, niekoľko nebojácnych mysliteľov tvrdilo, že ľudia by si mali vládnuť sami, že by spoločnosť mala byť riadená viac demokratickou vôľou než rozmarmi absolútneho vládcu. Králi a cisári zúrivo bojoval vykoreniť túto myšlienku, ale tá zapustila korene a rozšírila sa. V historických termínoch je demokracia mladým nápadom a ľudská civilizácia sa stále nakláňa k tomuto fenoménu- ako to vidíme v autokratických arabských spoločnostiach zmietaných revolúciami, alebo ako čínski občania vystupujú proti štátu, alebo dokonca v Amerike demonštranti pochodujú ulicami proti obrode oligarchie.

Ale zatiaľ čo svetské argumenty pre diktatúru veľmi oslabili, náboženské argumenty sa takmer vôbec nezmenili. Náboženstvo je pozostatok z čias temnej minulosti a sväté knihy ešte zakotvujú dávne nároky na nás a prikazujú klaňať sa a počúvať v mene neviditeľného boha, a čo je dôležitejšie, že sú ľudia ktorí tvrdia, že majú údajne právo konať ako jeho zástupcovia. Niet divu že najviac zapálení obhajcovia náboženstva v modernom svete nám najhlbšie vštepujú postoj prikazovania a poslušnosti.

Starovekí monarchovia boli zvrhnutí pretože nedokázali, aj cez svoje vznešené nároky božím právom, že oni boli najlepšími. alebo najmúdrejšími, alebo najvhodnejšími na rozhodovanie než akékoľvek iné ľudské bytosti. Toto je poučenie z histórie, ktorá si zaslúži širšiu pozornosť v modernom svete. Rovnako ako oni, tak náboženskí konzervatívci tvrdia, že na nich prechádzajú myšlienky a vôľa Božia a preto by sme mali počúvať bez kritiky a kladenia otázok. Takáto myšlienka v minulosti mala vždy katastrofálne následky - prečo by sme mali očakávať niečo iné tentokrát?

V ostrom kontraste k náboženskému a konzervatívnemu pohľadu na svet v poslušnosti a podriadenosti, progresívni slobodní myslitelia postavili systém ktorý v celej svojej kráse oslavuje slobodu a slobodu našich vlastných rozhodnutí, slobodu mysle cestovať a hľadať tam, kde to uzná za vhodné.

Toto sú naše prikázania:

Myslite sami a neklaňajte sa slepo tvrdeniam druhého. Cvičte si vlastný úsudok. Pýtajte sa a zisťujte, či to, čo ste sa naučili, je pravdou. V minulosti bolo nespočetné množstvo vojen a ničenia len preto, že ľudia príliš dychtivo podriaďujú svoju vôľu a svedomie bezcharakterným vládnucim orgánom. Sam Harris hovorí, že nikto sa nikdy nedopustil žiadnej krutosti preto, že ľudia boli príliš rozumní, príliš skeptickí, alebo príliš nezávisle zmýšľajúcimi. Ak nič iné, tak ľudia vždy príliš slepo počúvali a podriaďovali svoju vôľu iným.

Čím viac sa zbavíte starovekého myslenia a obmedzenia myslenie, tým viac budete myslieť slobodne, konať a hovoriť tak, ako si vyberiete, tak tým viac bude ľudstvo prosperovať ako celok.

Juraj Smrek

zdroj: dolezite.sk, alternet.org

 
Reklama