Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Zmluvy Slovenskej republiky so Svätou stolicou

3. 10. 2011

Hlavný dokument je Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (č. 326/2001 Z. z.), ktorá má zásadný význam pre činnosť katolíckej cirkvi, je politickým a právnym fundamentom presadzovania vlastných záujmov. Podnet k jej vypracovaniu dal roku 1997 V. Mečiar, vtedy predseda Vlády SR. V júli 1997 bola zriadená Zmiešaná komisia na prípravu Základnej zmluvy. SR zastupovali: minister zahraničných vecí SR, podpredseda vlády pre legislatívu, minister financií, minister kultúry, minister obrany, minister spravodlivosti, minister práce, sociálnych vecí a rodiny a minister školstva. Svätú stolicu zastupovali: Luigi Dossena, apoštolský nuncius v SR - predseda časti komisie zastupujúcej Svätú stolicu, Ján Kardinál Chryzostom Korec, Rudolf Baláž - predseda KBS a biskupi Vladimír Filo, František Rábek a Milan Chautur. Ak naši vlastní občania oficiálne zastupovali cudzí štát a iniciatívne konali v jeho prospech vo veľmi zásadnej veci, dokonca s vedomím vlády a zákonodarného zboru, je potrebné položiť otázku čo to je za občanov, aký je ich vzťah k vlastnej krajine?

Vláda SR schválila návrh na uzavretie zmluvy 16.8.2000 a vyslovila s ňou súhlas 27.11.2000 tri dni po jej podpísaní. Konštatovalo sa, že prijatie Základnej zmluvy nebude mať dopad na štátny rozpočet a bude si vyžadovať legislatívne zmeny a doplnenia, ktoré predložia príslušní členovia vlády.

Zmluva bola podpísaná vo Vatikáne 24.11.2000. NR SR s ňou vyslovila súhlas 30.1.2000 a prezident SR ju ratifikoval 4.12.2000. K výmene ratifikačných listín došlo dňa 18.12.2000, kedy zmluva nadobudla platnosť. Proces jej tvorby bol pred verejnosťou utajovaný, lebo išlo o zmluvu, ktorá znevýhodňuje Slovensko a podriaďuje ho katolíckej cirkvi. Zmluva je priamym vyjadrením podriadenosti, „pokory“ a straty vlastnej hrdosti a dôstojnosti SR pred Vatikánom. Základná zmluva diktuje SR obrovské inštitucionálne a budúce finančné povinnosti bez akejkoľvek záruky konkrétneho a merateľného vzájomného prospechu a ohrozuje tým samotné základy demokracie. Stala sa pre Slovensko záväznou a nadradenou slovenským zákonom. Nie je však nadradená Ústave SR a ústavným zákonom.

Ďalším dokumentom je Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky (č. 648/2002 Z. z.), ktorá bola podpísaná 21. 8. 2002. Prezident SR ju ratifikoval 11. 10. 2002 a platnosť nadobudla 27. 11. 2002.

Na základe čl. 1 tejto zmluvy bol zriadený Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR, čo je vlastne osobitná diecéza na čele s ordinárom, ktorý má na starosti armádu, políciu a väzenstvo. Pod jeho právomoc patria veriaci, ktorí vykonávajú službu v ozbrojených silách a zboroch i ich rodinní príslušníci. Vojenského ordinára menuje pápež a má spravidla hodnosť biskupa. Ordinariát je právnickou osobou podľa právnych predpisov SR a jeho činnosť sa riadi kánonickým právom, apoštolskou konštitúciou Spirituáli militum curae, touto zmluvou a právnymi predpismi Slovenskej republiky. Podľa čl. 10, SR zabezpečí finančné a materiálne potreby klerikov, ale aj činnosť ordinariátu, kostol, kúriu ordinára a primerané miesta bohoslužieb. Duchovní pôsobiaci v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR sú v služobnom pomere v štruktúrach OS a OZ, majú prepožičané vojenské hodnosti a poberajú služobný príjem podľa platových predpisov pre dôstojníkov armády, resp. polície od príslušného ministerstva. Duchovní v týchto zložkách majú na starosti bohoslužby, krsty, sväté prijímanie, birmovanie, katechézu, vplyv na manželov a rodičovstvo, ale aj získavanie nových veriacich.

Cirkev je tu „štát v štáte“ a dôstojníci ordinariátu majú privilegované postavenie voči ostatným vojakom a dôstojníkom napriek tomu, že dôstojnícke hodnosti majú iba prepožičané. Aj v tomto prípade sa nadraďuje cirkevné právo nad právo svetské.

Ďalším dokumentom je Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní (č. 394/2004 Z. z.), ktorej prijatie vyplynulo z čl. 13 ods. 9/ „Základnej zmluvy“. Platnosť nadobudla 9.7.2004. Táto zmluva je pre Cirkev veľmi dôležitá, lebo jej aplikovaním má neobmedzené možnosti ideologicky pôsobiť na mladú generáciu a tým aj na celú slovenskú populáciu v smere jej výchovy v kresťanskom duchu. Zmluva obsahuje ustanovenia o zriaďovaní katolíckych škôl rôznych stupňov, zavedenie povinne voliteľného predmetu katolícke náboženstvo v základných a stredných školách. SR sa v zmluve zaviazala, že nebude požadovať, aby katolícke školy uskutočňovali také výchovné a vzdelávacie programy, ktoré nezodpovedajú katolíckej výchove a vzdelávaniu.

Ďalšia mala byť Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí. Táto zmluva bola pre KDH taká dôležitá, že riskovalo roztržku vo vládnej koalícii s najbližším spolupracovníkom - SDKÚ. Presadenie prijatia tejto zmluvy by rozdelilo občiansku verejnosť de facto i de iure na dobrých občanov - katolíkov, ktorí majú „svedomie“, a na občanov druhej kategórie, medzi ktorých by boli zaradení všetci tí, ktorí „svedomie“ nemajú a nie sú toho správneho vierovyznania.

Iniciátori zmluvy, jej spracovatelia a predkladatelia bez škrupúľ presadzujú katolicizmus, ktorý by sa mal stať štátnym náboženstvom. Ak by tento návrh zmluvy bol prijatý, výklad práva na výhradu vo svedomí sa bude vykonávať neobmedzene a bezbreho.

Slovenská republika sa v čl. 20 ods. 1/ „Základnej zmluvy“ zaviazala uzavrieť osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi.

Všetky uvedené dokumenty sú priamym prejavom politického klerikalizmu v modernej slovenskej spoločnosti, ktoré majú za úlohu vnútiť všetkým občanom SR ideológiu katolicizmu, a to aj prostredníctvom a za pomoci štátu.

zdroj: Spoločnosť Prometheus

 
Reklama