Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Ceny humanistov 2011

16. 10. 2011

Po troch predchádzajúcich ročníkoch sa tohtoročné odovzdávanie cien humanistov Spoločnosti Prometheus uskutočnilo na novom mieste, v príjemnom prostredí Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca. Na slávnostnom dni sa zúčastnili humanisti z celého Slovenska, humanisti ocenení v predchádzajúcich rokoch a ďalší hostia.

Čestný titul Humanistka roka bol udelený PhDr. Ľudmile Rešovskej. Z odôvodnenia ocenenia vyberáme:

Celý profesionálny život Ľudmila Rešovská ako novinárka písala o ľuďoch. Ako zrelá novinárka si uvedomila, že písaním o druhých sa postupne prepracováva aj k sebe samotnej, pretože názory človeka sa formujú postupne, názormi a hodnotovými rebríčkami iných ľudí i celej spoločnosti.

V roku 1988, po skončení štúdia žurnalistiky na FF UK, po prvýkrát Ľudmila Rešovská spoznala pocit aké je to „byť odídená“ z redakcie novín len preto, že sa odvážila nesúhlasiť s „mocnými“ a svoj názor prezentovala verejne a stála si za ním. Po krátkom prerušení novinárskej práce sa k nej opätovne vrátila, od roku 1996 už ako šéfredaktorka Podtatranských novín.

Majúc osobnú skúsenosť s cenzúrou a autocenzúrou pred rokom 1990, ale aj strachom ľudí povedať nahlas svoj názor, celé roky dávala v Podtatranských novinách priestor názorom čitateľov a kritickým postrehom dopisovateľov, ale aj samotných redaktorov. Osobitne novinárov totiž zaväzuje povinnosť voči pravde. Ak niekto začne útočiť na princípy demokracie a amorálnou manipuláciou rozosieva strach slobodne šíriť svoje názory, novinár nesmie mlčať a je jeho povinnosťou otvorene o týchto problémoch hovoriť či písať.

Takýmto problémom začala byť pre mnohých čitateľov Podtatranských novín, ale aj pre Ľudmilu Rešovskú, tichá a nenápadná klerikalizácia života spoločnosti na Slovensku. Podtatranské noviny celé roky upozorňovali na neetické chovanie predstaviteľov Katolíckej cirkví na Spiši. Poukazovali na porušovanie zákonov niektorými kňazmi za úspešnej asistencie štátnych a samosprávnych orgánov, vyvolávanie strachu a nenávisti v spoločnosti, tvrdej diskriminácii občanov iného vierovyznania a občanov bez vyznania. Prejavilo sa to aj tvrdou cenzúrou, ku ktorej sa vrátili majitelia spoločnosti Podtatranské noviny, ktorými sú mestá a obce v regióne, keď zakázali uverejniť názory občanov na tému amorálneho chovania sa katolíckeho kléru na Slovensku. V marci tohoto roku, na základe tichej cirkevnej objednávky, bola PhDr. Ľudmila Rešovská odvolaná z funkcie šéfredaktorky a dokonca sa predstavenstvo tejto spoločnosti znížilo k jej verejnému znemožnenie ako človeka, ktorý prináša nevyhovujúce názory.

Ústredná rada Spoločnosti Prometheus udelila PhDr. Ľudmile Rešovskej čestný titul Humanistka roka 2011 za dôslednú a tvorivú prezentáciu hodnôt humanistického náhľadu na svet, za neohrozené obhajovanie práva na vlastný názor, toleranciu, slobodu prejavu a svedomia.

Čestný titul Veľvyslanec humanizmu bol udelený Združeniu zborov pre občianske záležitosti Človek - človeku v Slovenskej republike. V odôvodnení ocenenia sa uvádza:

V tomto roku uplynie dvadsať rokov o chvíle, keď z iniciatívy viacerých miest a obcí, v snahe riešiť problémy, podporiť a rozvíjať občiansku obradovosť i humánno-občiansku činnosť ustanovili občianske združenie — Združenie zborov pre občianske záležitosti Človek — človeku v Slovenskej republike. Združenie nadväzuje vo svojej činnosti na tradície prvých občianskych obradov, ktoré vznikali na Slovensku už za prvej republiky a v rokoch po oslobodení Československa. Určité zvyky bez náboženského motívu však u nás existovali už v polovici minulého storočia. Podnetom pre vznik prvých aktívov pre občianske záležitosti bola potreba zabezpečiť dôstojné obrady tým občanom, ktorí nemali záujem o cirkevné obrady pri významných osobných a rodinných udalostiach, najmä pri narodení dieťaťa, uzavretí manželstva a úmrtí člena rodiny.

Nové spoločenské podmienky po roku 1989 zmenili zaradenie týchto aktivít do pôsobnosti obcí, ktoré Zbory pre občianske záležitosti zriaďujú na základe dobrovoľnosti a rozhodujú o ich personálnom a materiálnom zabezpečení. Táto zmena priniesla mnohé problémy a nepriateľské stanoviská na prácu zborov. Život však potvrdil ich opodstatnenosť a potrebu v každodennom fungovaní samosprávy obcí a miest, čo vyústilo i do organizovania nových druhov obradov a slávností kultúrno-spoločenského charakteru. Významne svojou činnosťou vytvárajú podmienky pre realizáciu občianskych práv človeka, prejavujúcich sa v akte slobodnej voľby pri významných udalostiach jeho života.

Dokázali, že časy sa menia, ale človek zostáva človekom a potrebuje pre život iného človeka. Poskytujú dostatok priestoru pre každého, kto chce pre druhého niečo urobiť. Ponúkajú príležitosť pomôcť svojim blížnym, podať ruku vo chvíli radosti i žiaľu, preukázať si navzájom láskavosť, porozumenie a úctu. Ústredná rada Spoločnosti Prometheus — združenia svetských humanistov udelila Združeniu zborov pre občianske záležitosti Človek — človeku v Slovenskej republike čestný titul Veľvyslanec humanizmu za dlhoročné dobrovoľné úsilie pri tvorbe a rozvíjaní občianskych obradov, za vzácnu všestrannú pozornosť venovanú človeku, jeho hodnote, práci a životu.

  

ceny11.jpg 

 
Reklama